Sviatosť kňazstva

Človeka tvorí telo, duša a duch. Každý z nás si uvedomuje, že bez jedla a vody dlho nevydrží. Takisto by každému z nás určite chýbali iné sociálne istoty, vzdelanie, vzťahy, možnosť cestovať, venovať sa svojim záľubám atď... Snažíme sa uspokojiť svoje potreby. Je jasné, že človek nie je schopný uspokojiť tieto potreby vlastnými silami, a preto každý z nás koná to, čo vie a na čo má talent. Takto tvoríme spoločnosť, v ktorej vzájomne zdieľame svoje vedomosti, zručnosti a talenty pre spoločné dobro. Človek má na rozdiel od zvierat aj nesmrteľného ducha, a ako telo potrebuje fyzickú potravu, aj náš duch potrebuje žiť - a prijímať "duchovnú potravu". Boh preto niektorým ľuďom vložil do sŕdc túžbu po duchovných povolaniach, aby medzi nami mohli byť ľudia, ktorí sa venujú duchovným otázkam naplno, a môžu tak ostatným pomáhať uspokojovať ich duchovné potreby (a nemusia to byť len kňazi, lebo sú aj iné duchovné povolania - rehoľníci, zasvätení ľudia, tí, ktorí svoj život dobrovoľne zasvätili pomoci chudobným a trpiacim atď...).

Už pred príchodom Krista, v Izraeli, si Boh vyvolil levitov - izraelský kmeň, aby vykonával kňazskú službu a napĺňal duchovné potreby Izraelitov a slúžil Bohu naplno. V starom zákone poznáme aj príbeh kňaza Melchizedecha, ktorý môže byť vzorom pre nás, lebo každý z nás krstom získal Kristovo všeobecné kňazstvo. Ježiš si vyberá spomedzi svojich učeníkov 12 apoštolov, ktorí majú byť správcami Božích tajomstiev. Ježiš si jasne uvedomoval, že táto činnosť nemôže byť zverená komukoľvek. Aj z učeníkov vybral len 70 a poslal ich hlásať evanjelium a vyháňať zlých duchov. Ježiš si uvedomoval potrebu hierarchie a preto aj medzi apoštolmi si zvolil Petra za svojho zástupcu : "Peter, ty si skala a na tejto skale postavím svoju Cirkev". Byť v rámci hierarchie na vyššej úrovni však neznamená, že daný človek je niečo viac - Ježiš pri umývaní nôh apoštolom ukázal pravú podstatu apoštolátu - slúžiť druhým. A od apoštolov Ježiš očakával naozaj veľa - zrieknuť sa všetkého pre Božie kráľovstvo. Sám Ježiš, najvyšší kňaz, sa ponížil až na smrť na kríži, aby sme mohli mať  život.

Na začiatku Skutkov apoštolov sa dočítame, že apoštoli hľadali náhradníka za Judáša, ktorý sa stal zradcom. Apoštoli si zvolili Mateja, na ktorého vložili svoje ruky, aby sa tak stal apoštolom. Neskôr sa stal apoštolom aj Pavol. Môžme sa dočítať aj o Petrovom primáte, a o tom, ako boli vysvätení diakoni - pomocníci biskupov. Kristus teda ustanovil kňazstvo ako jednu zo sviatostí.

Poznáme 3 stupne kňazstva:

1. diakon - je podriadený presbyterom a biskupovi. Má moc ohlasovať Evanjelium, udeľovať sviatosť krstu, požehnávať manželstvá a sláviť liturgiu bez možnosti slávenia svätej omše (t.j. nemôže slúžiť bohoslužbu obety), tiež nemôže vysluhovať sviatosť zmierenia a sviatosť pomazania chorých. Je možné ho udeliť aj ženatým mužom (ak ovdovejú, mali by ostať v celibáte),

2. presbyter - (kńaz) má moc sláviť Eucharistiu a vysluhovať všetky sviatosti s výnimkou manželstva (ktoré si vysluhujú manželia) a kňazstva. Svoju službu vykonáva podriadený biskupovi,  ktorý zvolením Cirkvi zodpovedá za náboženský život na území, ktoré mu je vyznačené alebo v presne určenej skupine ľudí.

3. episkop - (biskup) vysviackou sa mu udeľuje plnosť kňazstva. Okrem poslania posväcovať (a vysluhovať aj sviatosť kňazstva) je biskup poverený aj poslaním učiť a spravovať. Na právoplatnú vysviacku biskupa sa vyžaduje osobitné poverenie rímskeho biskupa a prejavom kolegiálneho rázu biskupského stavu by mala byť účasť viacerých biskupov na vysviacke.

Okrem týchto stupňov kňazstva v Cirkvi poznáme aj právne (úradné) hodnosti, ktoré sú kňazom udeľované.
farár - kňaz, ktorý sa má starať o duchovnú správu farnosti
kaplán - pomocník farára, pomáha farárovi v rámci pastorácie vo farnosti
dekan - spravuje dekanát, ktorý tvorí viacero farností
arcibiskup - správca viacerých diecéz

a tituly čestnej hierarchie : kanonik, monsignor, prelát, kardinál
- kardináli majú možnosť zúčastňovať sa voľby pápeža