Požehnanie osôb

Patrí tu napríklad svätoblažejské požehnanie, ktoré nás má ochrániť pred chorobami hrdla. Udeľuje sa prekríženými sviecami, pričom kňaz prosí, aby nás Pán chránil od každého zla, aby nás sprevádzal svojím požehnaním a posilňoval zdravie tela i duše.
Medzi ďalšie požehnania osôb patrí napríklad pomazanie popolom z posvätených ratolestí na popolcovú stredu. Popol má naznačiť našu porušiteľnosť - že sme zo zeme a do nej sa aj vrátime. Hlavne v dnešnej dobe ľudia akosi zabúdajú na to, že sme všetci smrteľní. Toto posvätenie si netreba zamienať s nejakým magickým rituálom, pretože samotný znak posvätenia je len symbolom ukazujúcim na Boha, pretože On je prameňom všetkého požehnania. Na rozdiel od magických rituálov, kde sa účinná sila pripisuje práve tomuto rituálu, tu dostávame silu od Boha a úkon posvätenia nás má len pripraviť na prijímanie milostí. Samotné požehnanie by bolo neúčinné, keby sme si neuvedomovali, že len ukazuje na Boha, ktorý nám dáva svoju milosť skrze sviatosti a modlitbu. Ak by sa za nás kňaz nemodlil - bol by to len prázdny rituál, ktorý by bol skôr na škodu, ako na osoh. Práve toto používa Diabol - napodobňuje kresťanské sviatosti a sväteniny, a ponúka nám ich bez Boha - sú to amulety, zázračné lieky, homeopatiká, magické rituály, používanie magických predmetov - napr. viazanie červených stužiek bábätkám, rozbíjanie črepov, vkladanie peňazí pod stôl na Vianoce, povery, praktiky ľudových liečiteľov atď... Diabol je otec lži a rád na seba berie podobu dobra a aj v Písme je napísané, že bude robiť  "veľké divy a znamenia", aby zviedol čo najviac ľudí.

Sväteniny na rozdiel od sviatostí neudeľujú milosť Ducha Svätého, ale iba pripravujú na prijatie ovocia sviatostí a uspôsobujú na spoluprácu s ňou.

Požehnať možno rodiny, pútnikov, chorých, združenia, snúbencov, ženy pred pôrodom atď...
Niektoré požehnania môžu udeľovať aj normálni kresťania v zmysle všeobecného Kristovho kňazstva, je skôr smutné že sa to už akosi prestalo praktizovať. Požehnať môžu rodičia svoje deti, veľmi je to vhodné napríklad pred prijatím sviatosti manželstva, ale aj pri iných príležitostiach, pri skúškach, na Vianoce, pri ťažkostiach... Keď nám Boh dal takúto možnosť, bolo by hlúpe ju nevyužiť. Málokto si uvedomuje, akú silu má žehnanie rodiča svojmu dieťaťu - akú silu má modlitba rodiča za svoje dieťa, muža za svoju ženu, ženy za svojho muža, detí za svojich rodičov... Prečo? Pretože najviac milujeme svojich najbližších a Boh môže cez tento kanál lásky bez prekážky posielať svoju milosť pre toho človeka. Prečo je v rodinách toľko ťažkostí? Modlíme sa za seba vzájomne a žehnáme si?

Požehnanie a prekliatie 

V dnešnej dobe je ľudom zo všetkých strán, ale predovšetkým z médii, podsúvaný negatívny obraz o svete a o ľuďoch - vyhľadávame negatívne správy a kŕmime sa nimi, akoby sme mali nejaký trpiteľský syndróm, potrebujeme vidieť všetko negatívne - svet, svoj život, politiku, našu krajinu, zamestnanie, ľudí, a pritom ako kresťania by sme mali byť svetlom sveta a soľou zeme, ľudia kráčajúci cez všetky prekážky s naším Otcom, ktorý nám dáva všetko to čo potrebujeme. Často sa stáva, že ak máme v rodine problémového člena, automaticky sa stane "čiernou ovcou", nad ktorou len zalamujeme rukami a vzdycháme, aký je tento náš brat alebo sestra úbohý. Tieto negatíva sa potom valia na danú osobu ako prekliatie, pretože taký človek už ani nemá motiváciu sa zmeniť, ak ho všetci naokolo vnímajú ako tŕň v oku. A nie je to len v rodine - ohovárame ľudí, kňazov, rodinu, susedov a vôbec si neuvedomujeme, aké zlo a prekliatie týmto ľuďom kladieme na plecia, ignorujúc slová Ježiša: "Ale to, čo vychádza z úst, pochádza zo srdca a poškvrňuje človeka. Lebo zo srdca vychádzajú zlé myšlienky, vraždy, cudzoložstvá, smilstvá, krádeže, krivé svedectvá, rúhanie."

Ak chceme, aby sa ľudia okolo nás menili,  nehrajme sa na sudcov, lebo právo hodnotiť človeka patrí Bohu, ktorý netrpí predsudkami ako my. Modlime sa za týchto našich bratov a sestry a žehnajme im, aby nás Boh mohol použiť ako kanály jeho milosti pre týchto ľudí.