Sviatosť birmovania

Birmovanie je sviatosť, pri ktorej dostávame plnosť darov Ducha Svätého. Poznáme 7 darov Ducha Svätého, ktorý dostal každý pobirmovaný kresťan (ako doplnenie krstných milostí): múdrosti, rozumu (rozlišovania), rady, sily, poznania, nábožnosti, bázne pred Bohom. Tak ako sme dostali aj iné dary, napríklad talenty na hudbu, jazyky atď..., aj duchovné dary môžeme rozvíjať, ale rovnako ich môžeme aj zakopať pod zem, ako to rozprával aj Ježiš o lenivom sluhovi, ktorý sa bál a svoj talent a ukryl ho do zeme.

Ako mám rozvíjať duchovné dary?

Napríklad čítaním kresťanskej literatúry, ale hlavne Božieho slova, pravidelnou osobnou modlitbou, účasťou na spoločenstve veriacich - v malých spoločenstvách, účasťou na liturgii, sviatostným životom. Všetko čo robíme, má slúžiť na Božiu oslavu. Boh sám najlepšie vie, ako z nás dostať maximum, a pretoje dôležité nechať sa viesť Bohom, aby sme mohli naplniť Jeho plán s nami.

Pane, ty ma skúmaš a vieš o mne všetko;

ty vieš, či sedím a či stojím.
Už zďaleka vnímaš moje myšlienky:

či kráčam a či odpočívam, ty ma sleduješ.
A všetky moje cesty sú ti známe.

Hoci ešte slovo nemám ani na jazyku,
ty, Pane, už vieš, čo chcem povedať.

Obklopuješ ma spredu i zozadu

a kladieš na mňa svoju ruku.

(Žalm 139, 1-5)

Žiaľ veľmi málo ľudí si uvedomuje, aké bohatstvo nám zveril Boh, a preto sa mnoho kresťanov nedokáže vysporiadať s problémami, chýba im osobný vzťah s Bohom, chýba im múdrosť - alebo inak povedaný zdravý sedliacky "kresťanský" rozum pre riešenie situácii a hľadanie správnych odpovedí, dar poznania, vďaka ktorému dokážeme rozlíšovať dobro a zlo, napríklad to, že hosroskopy, veštenie, homeopatia, uriekávanie, ľudové liečiteľstvo a mnoho podobných vecí sú výmyslom diabla a modloslužbou, dar rady - ako by bolo na svete lepšie keby naše rady blížnym boli plné múdrosti a pravdy, a keby sme sa aj my vedeli správne rozhodovať. Chýba nám dar viery, ktorá by mohla inak aj hory prenášať, dar sily pre konanie veľkých vecí, ktoré pre nás pripravil nebeský Otec. Kde sa stratil dar nábožnosti, keď si nedokážeme denne aspoň chvíľu nájsť čas na osobný rozhovor s Bohom, keď nedokážeme našemu Stvoriteľovi venovať aspoň časť zo svojho života, ktorý nám dal? Koľko ľudí by nebolo tak znechutených zo životných ťažkostí a okolností, keby rozvíjali dar poznania a videli by svoj život z Božej perspektívy úplne inak? A nakoniec, kde tu je bázeň pred Bohom, keď sa aj niektorí kresťania hlásia k ultraliberálnym názorom o tom, že definíciu ľudského života na 12 alebo 24 týždňov po počatí si môžeme upravovať podľa toho, koľko práve potrebujeme neviazaného sexu a života bez záväzkov. Nebuďme ako lenivý sluha, nenechajme svoje dary zakopané v zemi, Boh nás obdaril mnohými talentami a je na nás, či budeme priemerní, alebo sa staneme soľou zeme a svetlom sveta.

Krátke zhrnutie podľa Katechizmu Katolíckej cirkvi:

1315     "Keď sa apoštoli, ktorí boli v Jeruzaleme, dopočuli, že  Samária prijala Božie slovo, vyslali k nim Petra a Jána. Oni  ta zašli a modlili sa za nich, aby dostali Ducha Svätého  lebo na nikoho z nich ešte nezostúpil; boli iba pokrstení  v mene Pána Ježiša. Potom na nich vložili ruky a dostali  Ducha Svätého" (Sk 8,14-17).

1316     Birmovanie zdokonaľuje krstnú milosť. Je to sviatosť,  ktorý dáva Ducha Svätého, aby nás hlbšie zakorenil do  Božieho synovstva, pevnejšie začlenil do Krista, urobil  silnejšie naše puto s Cirkvou, viac nás pridružil k svojmu  poslaniu a pomohol nám vydávať svedectvo kresťanskej viery  slovom doprevádzaným skutkami.

1317     Birmovanie, tak isto ako krst, vtláča do duše kresťana  duchovný znak alebo nezmazateľný charakter, a preto túto  sviatosť možno prijať v živote iba raz.

1318     Na Východe sa sviatosť birmovania vysluhuje  bezprostredne po krste a za ňou nasleduje aj účasť na  Eucharistii. Táto tradícia zvýrazňuje jednotu troch  sviatostí uvádzania do kresťanského života. V latinskej  Cirkvi sa táto sviatosť udeľuje po dosiahnutí veku rozumovej  zrelosti a jej slávenie sa spravidla vyhradzuje biskupovi,  čím sa naznačuje, že táto sviatosť posilňuje cirkevný  zväzok.

1319     Kandidát na birmovanie, ktorý dosiahol vek rozumovej  zrelosti, musí vyznať vieru, byť v stave milosti, mať úmysel  prijať túto sviatosť a byť pripravený prevziať svoju úlohu  Kristovho učeníka a svedka v cirkevnom spoločenstve  a pozemských záležitostiach.

1320     Podstatným obradom birmovania je pomazanie svätou  krizmou na čele pokrsteného (na Východe aj ďalších častí  tela), s vkladaním rúk vysluhovateľa a so slovami: "Príjmi  znak Daru Ducha svätého" v rímskom obrade a "Pečať daru  Ducha Svätého" v byzantskom obrade.

1321     Keď sa birmovanie slávi oddelene od krstu, jeho spojenie  s krstom sa vyjadruje okrem iného obnovením krstných sľubov.  Slávenie birmovania počas eucharistickej liturgie prispieva  k zvýrazneniu jednoty sviatostí uvádzania do kresťanského  života.