Príhovor veriacim v Strečne v nedeľu 29. marca

Detaily

Autor: Super User

Drahí bratia a sestry, mladí priatelia, milé deti,

napriek tomu, že nám pôstne obdobie vrcholí,  prežívame stále rovnako ťažkú  situáciu. Na bohoslužby do kostola naďalej nemôžeme spoločne prichádzať. Kladieme si otázku: „Ako budeme prežívať  tieto vzácne dni bez kostola?“

Najhodnotnejšiu  odpoveď nám všetkým dal v piatok  večer  Svätý otec František. Skôr ako vošiel do chrámu, aby zotrval v modlitbe pred živým sviatostným Kristom a následne  udelil mestu a svetu  požehnanie, urobil úžasné gesto. S  veľkou pokorou kráčal sám pred Baziliku sv. Petra, aby na prázdnom vatikánskom  námestí  predniesol modlitbu a po nej sa nám všetkým prihovoril veľmi silnými a emotívnymi slovami. Spočiatku som si myslel, že do tohto príhovoru vyberiem niektoré z nich, ale každá veta je tak hlboká, že vám ponúkame i na našej stránke celý jeho príhovor. Po týchto slovách prešiel najprv pred ikonu Božej matky. Zotrval pred ňou v tichej  modlitbe. Potom kráčal pár metrov ďalej pred Kristov kríž. I pri ňom zotrval v tichej modlitbe a napokon ho pobozkal.

V Božom chráme zatiaľ Božie slovo nemôžeme počúvať. Ale každý z nás ho  môže čítať a nad ním premýšľať. Priznám sa, že často premýšľam nad tým, aké je to zvláštne, že keď sa vyhlásil rok Božieho Slova, nik ani len netušil, čo nás postihne, v akej situácii sa ocitneme.  Nie je i to dôvod, aby sme  s väčšou vážnosťou a horlivosťou vo svojich domácnostiach brali  do rúk  Písmo sväté?  Pre tých, ktorí ho doma nemáte, ponúkame možnosť Sväté písmo   čítať, ako i počúvať  prostredníctvom našej webstránky (pre viac info o Sv. písme online kliknite tu).

Rovnako každý z nás, keďže nemôžeme v chráme prežívať obetu Kristovho kríža, môžeme  v týchto dňoch doma viac upriamiť svoj zrak  na kríž. Zotrvať srdcom pod krížom.  Jedine tam nájdeme novú silu, ale i odpoveď.

A tiež postaviť sa pred sochu, alebo obraz Božej matky. Byť pri nej, byť s ňou. Štvrté zastavenie krížovej cesty je tak silné. Ježiš sa stretáva so svojou matkou.  Možno len mlčali a nič si nepovedali, a predsa si tak veľa povedali. Ich srdcia prehovorili. V týchto dňoch je potrebné, aby i naše srdcia prehovorili. Aby k  tým,  ktorí sa teraz  v prvej  línii najviac obetujú a ktorým patrí naša veľká vďaka, sme sa pridali i my svojimi duchovnými obetami,  predovšetkým modlitbou za všetkých. 

Veľa je toho, čo nám v tieto dni chýba, ale  hodnota povzbudenia nám chýbať nemusí. Nech nám k tomu pomôže i tento príbeh. 

Mnohí starší veriaci  majú ešte v živej pamäti roky,  ktoré boli ťažké pre Cirkev. Neľahkú situáciu prežili v tomto období aj rehoľné sestry Sv. kríža v Podunajských Biskupiciach. V jednu noc boli z ich rehoľného domu odvlečené  na Moravu, kde museli pracovať v továrni v neľudských podmienkach. Silou pre nich bol vždy pohľad na veľký kríž, ktorý bol na čelnej stene na opornom stĺpe fabriky. Bol cirkevne prikázaný sviatok  Nanebovstúpenia Pána. Rozhodli sa tento  sviatok zasvätiť,  a preto nešli v ten deň do práce. Na druhý deň ostali prekvapené,  keď na čelnej stene chýbal veľký kríž. Vysoký funkcionár im s posmechom a  hrdosťou  povedal: „Váš Boh odišiel do neba.“ Avšak už o dva dni  musel s pokorou sestrám  povedať iné  slová: „Boli tu inžinieri, ktorí usúdili, že keď sa z oporného stĺpa zhodil kríž, statika celej stavby bola narušená. Rekonštrukcia nie je možná. Nemôžete  pracovať naďalej v  tejto továrni. Vaše galeje skončili. Chceli sme zvíťaziť my nad vami, ale zvíťazili ste vy nad nami. Chceli sme vyhnať Boha a Boh vyhnal nás.“

Všetko dočasu, ale Boh a jeho verní naveky. V živote nás čakajú neraz aj ťažké skúšky. Ako v nich obstojíme, záleží aj od  toho, aké si zvolíme  hodnoty.   Nezabudnime, pre nás  pravými hodnotami sú:  Božie Slovo, Kristov kríž a Božia matka. Sú to hodnoty, ktoré môžu napomôcť zvládnuť aj túto ťažkú situáciu a prežiť hodnotnejšie nastávajúce posledné pôstne dni. Silu a odvahu Vám všetkým k tomu prajem a vyprosujem.  

                                                     S úctou váš kňaz Michal Keblušek