Kázeň 22. nedeľa 2020

22. nedeľa 2020 (prebraté z r. 2014)

Občas sa stáva, že človek môže  počas krátkej chvíle zažiť pochvalu a hneď vzápätí na to pokarhanie. Akoby sme niečoho  podobného boli svedkami pri počúvaní evanjelia minulú aj dnešnú nedeľu. Naposledy  sme počuli, ako Ježiš vyzdvihuje Petra a dnes zrazu akési  tvrdé slová na neho. 

Pripomeňme si predchádzajúce  evanjelium. Peter na otázku Ježiša - Za koho ma ľudia  pokladajú? - hrdinsky vyznal: Ty si Kristus, syn živého Boha.“  Pán Ježiš mu povedal slová chvály: „Blahoslavený si Šimon, syn Jonášov, lebo ti to nezjavilo telo a krv, ale môj otec, ktorý je na nebesiach. “ a vzápätí na to mu prejavil veľkú dôveru, keď mu oznámil,  že on bude prvou hlavou Cirkvi: „Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu. “Vzápätí na to, a to sme počuli už dnes, Ježiš naznačil pravdu aj o sebe. Pravdu neľahkú,  čo ho čaká, ako bude veľa trpieť, že ho zabijú, ale  tretieho dňa vstane z mŕtvych. Po týchto slovách si ho Peter vzal nabok a začal mu vyčítať: Nech ťa Boh chráni, Pane. To sa Ti nesmie stať. A práve vtedy mu Pán Ježiš povedal silné slová: „Choď odo mňa,  pokušiteľ! Si mi na pohoršenie, nemáš zmysel pre veci Božie,  len pre ľudské.“

Tieto slová sa nám zdajú na prvý pohľad veľmi tvrdé. Nie sme na niečo také zvyknutí. Tu opäť vidíme, ako je potrebné rozvážne  chápať evanjelium. A tak premýšľajme, ako máme správne chápať túto stať? Potrebné je si uvedomiť, že  Pán Ježiš v tej chvíli ani tak neútočil na Petra,  ale na toho, ktorý chcel ovládať Petrov život a ktorý chce ovládať život každého človeka, teda i každého z nás.  A to je diabol. Pán Ježiš v tej chvíli akoby sa vrátil na začiatok verejného účinkovania, keď sa 40 dní modlil a postil a diabol ho pokúšal. Vtedy vyslovil jasné slová: Choď  odo mňa, Satan, preč.

Lepšie to pochopíme, keď si všimneme celkový vzťah Ježiša k Petrovi, najmä smutnú chvíľu, keď ho Peter zaprel,  čo bolo zaiste jeho veľké previnenie. Najprv mu dobromyseľne  hovorí,  keď sa Peter chváli, ako všade pôjde za ním:  „Peter, skôr ako kohút trikrát zakikiríka, tri razy ma zaprieš.“ Potom, keď ho Peter zradil a stretáva sa s ním, Ježiš mu  nič nevyčíta, nepripomína mu jeho trúfalé slová. Stačí, že  vidí Petrove slzy  a počuje jeho  ľútosť a  s láskou mu  odpúšťa. 

Poučenie je pre každého z nás veľké. Najväčšie nebezpečenstvo a nešťastie, ktoré hrozí v živote veriacemu človeku, je dobrovoľne opúšťať Božie veci, stratiť zmysel pre Božie veci. A preto  hovorí Ježiš slová: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž, a nech ma nasleduje.“

Aj keď sa tieto  slová zdajú na prvý pohľad ťažké, skúsenosť je jasná,  kto dáva prednosť len ľudským veciam, raz v živote  všetko stratí, čo je výstižne vyjadrené v ďalších Ježišových slovách:  „Čo osoží človeku, keby získal hoci aj celý svet, ale svojej duši by uškodil?! Alebo za čo vymení človek svoju dušu ?“

Môžeme sa o tom presvedčiť na mnohých príbehoch. Napríklad v piatok  sme mali spomienku na sv. Augustína. Celé roky mal  zmysel len pre ľudské veci. Myslel si, že má všetko, dosiahol vysoké vzdelanie, postavenie, žil bez problémov  v nemravnom vzťahu, len jedno mu chýbalo, nebol šťastný. Avšak nebyť šťastný, je najväčšie nešťastie.  Toto  si bola vedomá jeho matka. Celé roky sa za neho modlila,  obetovala.  A naozaj, ovocie jej modlitieb a obiet bolo  veľké. Augustín prežil obrátenie. Nie hocijaké,  začína nový nádherný život, ktorý úprimne opisuje vo svojej knihe  Vyznanie Toto dielo sa  stáva veľkým bestsellerom.  Snáď najvýznamnejšími riadkami  v spomínanom diele sú jeho úprimné slová:   „Nespokojné bolo moje srdce, pokiaľ  nespočinulo v Tebe, ó Pane. Neskoro som si ťa zamiloval, škaredo som sa vrhal  na všetko krásne,  čo si stvoril, Bože...“  Tu je povedané všetko.

Čo je dôležité pochopiť v  stati dnešného evanjelia? Ježiš nás svojou výzvou neoberá o nič, ako to, žiaľ, mnohí nesprávne chápu, ale naopak má túžbu, aby všetko naše úsilie nevyšlo raz nazmar.

Ocitáme sa opäť na prahu nového školského roka. Tu by som chcel povzbudiť všetkých rodičov, vychovávateľov, ale aj  študentov a žiakov. Veďte svoje deti, svojich zverených okrem dobrého vzdelania, aj k opravdivému kresťanskému  životu. A vy chlapci a dievčatá, mladí priatelia,  túžte sa nielen dobre učiť, ale aj hodnotne  žiť. K tomu je potrebné žiť  dnešné evanjelium, čo znamená mať zmysel nielen pre veci ľudské, ale aj Božie. 

Chcel  by som vás povzbudiť tým, čo mňa v týchto dňoch oslovilo. Čítal som knihu, ktorá má názov Povedala áno a podtitul Nečakané svedectvo Cassie Bernalovej. Knihu napísala  matka tohto dievčaťa.  Viedla ju k tomu najťažšia udalosť v jej živote, keď 20. apríla 1999 na strednej škole v Columbine dvaja spolužiaci zastrelili jej dcéru a ďalších 12 spolužiakov. Napriek tomu, že si pri nej toľko vytrpela, pretože ju zlákali zlí priatelia, drogy, čierna mágia opisuje úprimne celý ich vzťah a najmä,  čo všetko robila s manželom pre jej záchranu.

Najviac ju ranilo, keď sa za ňu toľko modlila, snažila sa priblížiť k nej, hovoriť jej o Bohu a Cassia jej jedného dňa  povedala,  že dala svoju dušu satanovi cez jedného zo svojich priateľov, preto nie je možné, aby  milovala Boha. Vtedy matka pochopila, čo je najväčším nebezpečenstvom pre mladých - vplyv prostredia, zlí kamaráti.

Odvtedy s manželom začala robiť pre jej  záchranu všetko. Boli ochotní sa presťahovať z domu, do ktorého  toľko  investovali, aby prerušili jej vzťahy s priateľmi, a tak ju zachránili. Darom pre Cassiu sa stala v inom prostredí  nová priateľka, ktorá ju počúvala, neodsudzovala a pozvala na mládežnícku duchovnú obnovu, ktorej cieľom bolo prekonávanie zla a oslobodzovanie sa od sebeckého života. Najviac ju oslovila chvíľa, keď mladí prinášali na oltár to, čoho  sa chcú zrieknuť, okrem iného i drogy, vtedy Cassia plakala, modlila sa, prosila o odpustenie. Keď sa vrátila, vystúpila z auta a povedala matke: „Mama, zmenila som sa. Viem, že mi to nebudeš veriť, ale dokážem ti to.“ Odvtedy sa stala úplne iným človekom. Krátko na to prichádza spomínaný deň, ktorý opísal spolužiak Josh takto: „Hoci som ju  nevidel, ale nezabudnem  na to, čo som počul, keď som sa krčil pod stolom zhruba osem metrov od nej. Keď tí dvaja prišli k nej, jeden z nich sa opýtal, či verí v Boha,  Chvíľu bola ticho a potom povedala áno. Hlas mala pokojný a pevný. V tej chvíli ju odbachli.“ Josh hovorí, že podľa spôsobu, akým sa to pýtali, sa zrejme modlila. Obdivuhodné je, čo napísala tesne pred smrťou na lístok, ktorý v to ráno dala svojej priateľke Amande. „P.S. Naozaj chcem žiť úplne pre Boha. Je to ťažké a bojím sa toho, ale rozhodne sa to oplatí.“

Dojímavé sú slová matky v závere knihy: „Som ochotná chápať stratu svojej dcéry nie ako prehru, ale skôr ako víťazstvo. Bolesť sa tým nezmenší. Napriek tomu viem, že jej smrť nebola márna, ale bola triumfom čestnosti a odvahy. Mne Cassiin život hovorí toľko, že je lepšie umrieť za to, v čo veríte, ako žiť v lži. Milý čitateľ, chcela som ti odovzdať tú istú myšlienku: Cassiin príbeh nie je len môj a mojich blízkych.  Je aj Tvoj a to, čo s ním  urobíš, mu dá jeho význam.“

Na záver už len toľko -  vieme, že výchova v dnešnej dobe je nesmierne ťažká, ale ako veriaci  vieme i to,  kde je naša sila.  Nech i niekoľko myšlienok spomínanej knihy,  ako i  dnešné evanjelium nám všetkým pomáha k najdôležitejšej túžbe nevymeniť svoju dušu a dušu svojich detí za nič na svete. Silu a odvahu napĺňať  túto túžbu vám prajem a vyprosujem. Amen