Pohrebné obrady

Ako vybaviť pohreb?

Veľmi si dajme záležať na tom, aby naši príbuzní odchádzali na večnosť zmierení s Bohom a prijali sviatosti ešte pri vedomí. Mŕtvym už nie je možné udeliť ani sviatosť pomazania chorých. Pohreb ohláste kňazovi čo najskôr aj keby ste nemali potvrdené všetky potrebné úmrtné doklady. Je dobré, ak príde vybavovať pohreb taký člen rodiny, ktorý vie povedať, či zomrelý bol zaopatrený sviatosťami a kedy je vhodné vyslúžiť pohrebnú svätú omšu. Príbuzní nech pri pohrebnej svätej omši obetujú sväté príjimanie za zomrelého.

Kresťanský pohreb

Celý náš život má smerovať k Bohu, k nášmu Kráľovi, s ktorým sa raz stretneme v nebi. To aj vyznávame vo vyznaní viery: "Očakávam vzkriesenie mŕtvych a život budúceho veku".
Kresťanský pohreb je liturgickým slávením Cirkvi, kde veriaci vyjadrujú spoločenstvo so zosnulým veriacim, chcú vyjadriť úctu k jeho telu ako chrámu Ducha Svätého a súčasne má byť pohreb aj povzbudením veriacich, pretože smrťou sa život nekončí - tak ako sme sa Kristovi stali podobnými v smrti, staneme sa mu podobní aj vo zmŕtvychvstaní. Každá rozlúčka je smutná, ale treba si uvedomiť, že toto odlúčenie je len dočasné, pretože aj my máme nádej, že sa raz stretneme s naším Otcom a našimi zosnulými v nebi. Tu na tejto zemi sa môžeme modliť za našich zosnulých, ak sú v očistci, alebo prosiť svätých v nebi za príhovornú modlitbu.

Cirkevný pohreb je možné slúžiť (prípadne aj s pohrebnou omšou, ktorá by mala byť pred pohrebom) každému pokrstenému kresťanovi, a takisto aj nepokrsteným deťom ak rodičia mali úmysel ich pokrstiť, a katechumenom, ktorí sa pripravovali na krst.
- cirkevný pohreb je možné vyslúžiť aj kresťanom iného vyznania - ale len ak nie je známe že by to bolo proti ich slobodnej vôli
- by sa nemal slúžiť osobám, ktoré boli známé ako verejní hriešnici, heretici či schizmatici, tým hriešnikom, ktorých cirkevné pochovanie by vzbudilo verejné pohoršenie veriacich a tiež tým, ktorí si zvolili kremáciu len za účelom spochybniť kresťanskú vieru (ak nie je kremácia z tohto dôvodu - napr. spochybniť zmŕtvychvstanie, cirkev ju nezakazuje)

Keďže náš život na tejto zemi raz bude mať koniec, nemali by sme ho brať na ľahkú váhu - a mali by sme byť vždy pripravení na stretnutie s naším Pánom - veď ak nebudeme chcieť s ním byť tu na tejto zemi, ako budeme po ňom túžiť vo večnosti?  Do zatratenia človeka neposiela Boh, ale človek samotný sa rozhoduje pre zatratenie. Peklo je len rešpektovanie našej slobodnej vôle - miesto pre tých, ktorí odmietli Boha - miesto/stav bez Boha. Kresťania by nemali byť ako boháč v Ježišovom podobenstve, ktorý nevedel, čo spraví so svojou bohatou úrodou obilia - a svoju dušu zanedbával. Vybudoval si zázemie pre pokojný život, a pritom bol hlupák - lebo zabudol, že má žiť pre večné kráľovstvo a nie pre pominuteľný pozemský život. Mali by sme sa teda vzájomne povzbudzovať, a to predovšetkým našich chorých, trpiacich a starých ľudí, aby žili sviatostne a boli vždy pripravení na to, kedy si ich Pán povolá k sebe. Ak si želajú byť zaopatrení - neodopierajme im to, a modlime sa za nich a povzbudzujme ich.