Sviatosť manželstva 23.1.2022

Žijeme v dobe plnej nezvyčajných javov, ktoré tu voľakedy neboli. Jeden z nich je i ten, že dnes mnohí mladí ľudia nechcú, alebo boja sa, uzatvárať sviatostné manželstvo. Jednoducho žijú v akejsi pomýlenej pravde: Mám ťa rád/rada dovtedy, pokiaľ nám to spolu pôjde., a nie v Božej pravde, ktorá znie: Budem  s tebou v dobrom i zlom, v šťastí i v nešťastí,  po všetky dni nášho  života.

A keďže smutným javom je i to,  že  v mnohých manželstvách, ktoré boli uzatvorené v kostole, nieto pravej radosti a požehnania, je potrebné, aby sme si kládli otázku: Čo je najviac dôležité pre záchranu našich rodín?  Potrebujeme Boha. Ak chceme vidieť skutočný úsmev na tvárach našich detí a mať  z nich pravú radosť, ak chceme mať istotu budúcností našich rodín, potrebujeme vrátiť Boha a jeho najväčší dar – hodnotu  lásky -  na prvé miesto.

Nech nám túto dôležitú pravdu pomôže pochopiť príbeh, ktorý rozpráva o jednej rodine istý lekár.

V manželstve prišli roky, ktoré znamenali pre ženu určité zmeny. Prestala o seba dbať, nezvládala domácnosť, všetko videla v najčernejšom svetle. Manžel reagoval tak, že si zapálil cigaretu, zobral si noviny, alebo odišiel k priateľom. Obidvaja však zabudli, že ich pozoruje desaťročný syn. Trpel ich  stavom, lebo bol pred tým navyknutý  na inú matku, na matku,ktorá bola milá a dobrá.  Nechápal jej premenu.  Dieťa sníva o raji a túži ho mať  okolo seba stále. Matka bola čoraz agresívnejšia. Začala používať hrubé výrazy. Manžel jej to opätoval ešte vulgárnejšími výrazmi. V ich dome sa úplne vytratilo to, čo bolo,  keď sa im narodil syn. Spoločná modlitba, vľúdne rozhovory, milý úsmev. Raz sa žena vykričala  na manžela a použila pri tom tvrdé  slová: „Nenávidím ťa!“ Potom odišla do druhej izby. Dieťa sa zadívalo na otca: „Oco, mama ťa nenávidí? Prečo?“  Otec neodpovedal, zapálil si cigaretu, zobral noviny a čítal.  Dieťa sa rozplakalo. Vtom zbadalo lieky, ktoré boli na stole. Od žiaľu ich zjedlo.  Keď matka vyšla z izby, zneistela. „Kde sú lieky,“ pýtala sa. „Aké?“ spýtal sa muž.  Vtedy dieťa povedalo: „Keď ty nenávidíš otca...“ a dívalo sa zvláštnymi očami. Otec pochopil, okamžite zobral dieťa a ponáhľali sa do nemocnice. Chlapec začínal mať halucinácie.

Lekár pokračuje v rozprávaní príbehu ďalej: Keď prišli ku mne do ambulancie a otec mi ukázal  prázdny obal od liekov, ktoré dieťa užilo,   vedel som,  že je zle. Uvedomoval som si,  čo  môže nastať o pár minút. A naozaj, napriek všetkej našej  snahe dieťa zomrelo. 

Videl som už umierať  veľa detí, ale to, čo sa stalo môjmu priateľovi, bolo pre mňa veľmi ťažké. Jeho dieťa bolo priateľom  mojich detí a ja som mu bol krstným otcom. Na pohreb som nešiel,  nemohol som. Išla iba moja žena. A keď sa vrátila,   objala mňa i  deti a povedala nám silné slová:   „Ak ti v niektorý deň nepoviem pred deťmi, že ťa mám rada, tak ma, prosím ťa, na to  upozorni. Ak niekedy vám, deti, nepoviem, že vás mám rada, sľúbte mi, že mi to pripomeniete.“

Ak v niektorý deň v našom dome bude chýbať modlitba a Boh v ňom nebude mať svoje miesto, pripomeňte mi to.  Materiálne blaho, moderné bývanie,  dobré stravovanie, čím sa dnes tak oháňame, boli v spomínanej rodine zabezpečené. Ale stačilo to?  Chýbalo v nej duchovné blaho a to je najväčšie bohatstvo každej rodiny.  Je pravdou,  že nie v každej rodine, v ktorej sa nežije viera,  to dopadne až takto. Ale či v mnohých manželstvách sa nežije podobne. Môže byť  rodina šťastná,  keď v nej  nie je pravé  požehnanie? 

Naši starí rodičia voľakedy mali v kuchyni výšivky s nápisom: Márne sú naše namáhania bez Božieho požehnania. Neberme tieto slová na ľahkú váhu. Preto pri  tak dôležitej téme by som chcel ponúknuť  niekoľko výziev,  krajšie povedané, prianí. 

Mladí priatelia, nepremárnite si svoj život. Nepripravujte sa na manželstvo len hriechom, lebo ten neprinesie žiadne požehnanie. Keď sa ocitnete zo slabosti v hriechu, pristúpte čím skôr k svätej spovedi. Bojte sa žiť v akejsi voľnej láske. Túžte po uzatvorení sviatostného  manželstva,  lebo to je jediné pravé  manželstvo. Túžte po takom partnerovi, ktorý je úprimne  veriaci, lebo  s takým budete môcť žiť niečo  krásne, to,  čo je  Božie. Nenechajte sa pomýliť trápnym heslom - Dnes sa tak žije, nepotrebujeme k nášmu vzťahu papier. Riaďte sa cennejšou  zásadou: Aj keď sa druhí riadia úbohými zásadami, pre nás musia platiť najväčšie hodnoty. My predsa nemôžeme nazvať Boha, naše  svedomie, svojho  partnera slovom papier. Nebojte sa, vedzte, že aj v dnešnej dobe sú mladí,  ktorí  hodnotne žijú.

Pred časom  som bol synovcovi na zásnubách. Dnes už mnohí, žiaľ,  nevedia,  ani čo  sú to kresťanské  zásnuby.  Chlapec a dievča,  ktorí sa čestne  pripravovali na sviatostné manželstvo sa zišli spolu so svojimi rodičmi, súrodencami pri  spoločnom obede. Pred ním  mali zásnuby. Je to krátky obrad,  do ktorého sa môžu zapojiť snúbenci i ostatní príbuzní.  Bolo to úžasné, keď dievča  čítalo lekciu, chlapec spieval žalm, ich súrodenci prednášali spoločné prosby.  Vráťme to, čo je krásne a hodnotné  do našich rodín. Ktorí by ste mali záujem, na našej web stránke nájdete i  tento obrad.

Rodičia, veďte svoje deti k úprimnej viere a k opravdivým hodnotám. Vy sami žite  tieto hodnoty. Nadovšetko dávajte dobrý príklad.

Tí, ktorí už žijete spolu bez sviatostného manželstva a nemáte cirkevnoprávnu prekážku, zatúžte nájsť odvahu požiadať o sviatostné manželstvo.  Ktorí žijete spolu a máte cirkevnoprávnu prekážku uzatvoriť sviatostné manželstvo, modlievajte sa,  chodievajte do kostola a túžte po duchovnom sv. prijímaní.

Vy, ktorí ste mali uzatvorené sviatostné manželstvo a toho času nežijete spolu, ale ani s iným partnerom,  príďte na faru požiadať o povolenie pristupovať k sviatostiam. Sviatostný život  nech je pre vás najväčšou  silou a liekom.

Ktorí ste sa sklamali vo svojom partnerovi, alebo vo svojich deťoch, nevzdávajte sa. Pri vás stojí  ten, ktorý  dal prísľub:  „Poďte ku mne všetci, ktorí s a namáhate a ste unavení, ja vás posilním.“ Napriek vašej bolesti, zverujte mu naďalej svojich partnerov  a svoje deti, myslite v modlitbe  na to najdôležitejšie,  na  záchranu ich duší.

A napokon ešte povzbudenie manželom,  ktorým sa dá,  ktorí máte viac možností, a najmä tým,  ktorí  ste už na dôchodku. Prichádzajte na sväté omše aj v týždni.   Niektorí mi  hovoríte, odkedy sme na dôchodku, oveľa viac sa hádame.  Nie je to škoda? Toľko ste sa natrápili, narobili a teraz, keď si môžeme odpočinúť, si  chcete  strpčovať  život? Urobte múdrejšiu vec. Oprite sa ešte viac o Božiu lásku.  Pridajte sa k tým, ktorí chodia častejšie do kostola.  Tu nehovorím, že tí,  ktorí prichádzajú na bohoslužby  častejšie  sú anjeli a sú bez problémov, ale majú väčšiu možnosť  otvoriť sa pre najcennejšiu pomoc a milosti, ktoré plynú  z prijímania sviatostí.

Iste máte ešte v živej pamäti evanjelium z minulej nedele, v ktorom sme  počuli  o prvom zázraku, ktorý  Ježiš  urobil na svadbe v Káne,  keď premenil vodu na víno. A tiež si iste spomínate na slová Romana  Quardiniho, ktorý úžasne reaguje na túto stať evanjelia. Sú tak vzácne, že si ich  pripomeňme ešte raz.   Je povšimnutiahodné, že Kristus urobil prvý zázrak práve na svadbe, čím  ukázal, ako mu záleží na každom manželstve.  Im chýbalo víno, hrozila im strata úcty od pozvaných hostí. Ježiš ich zachránil  pred týmto nešťastím. Nám hrozia väčšie nešťastia,  a to  sú duchovné nešťastia. Víno je symbolom  lásky,  Kristus ponúka všetkým „nové víno„  čiže novú  Božiu lásku, ponúka ju najmä tým, ktorým sa vytratila.

Mladí priatelia, drahí manželia, bratia a sestry, prajem a vyprosujem každému z vás Božiu lásku, takú, ktorá by do  vašich rodín prinášala hodnoty, čo  najviac potrebujeme:   pokoj, radosť a skutočné požehnanie. Amen