Kázeň 33. nedeľa v období cez rok
Bratia a sestry.
Vypočuli sme si podobenstvo, v ktorom sa najčastejšie opakovalo slovo: talent. Keď počujeme toto slovo, obyčajne nás napadnú dary, akými sú nadanie, schopnosť. Neraz, keď stretneme niekoho, alebo počujeme o niekom, kto má tieto dary, zvykneme si povzdychnúť, ten má ale talent. Iste nám v tejto chvíli napadne otázka, čo nám chcel Pán Ježiš povedať týmto podobenstvom, veď všetci nevlastníme tieto dary.
A tak objasnime si hlbšie túto evanjeliovú stať. Je to veľmi dôležité, pretože práve táto stať nám môže v živote pomôcť vyhnúť sa zbytočným komplexom a zatúžiť rozvíjať v živote tie dary, ktoré máme.
Za čias verejného účinkovania Ježiša sa slovo talent chápalo ako peňažná jednotka. 1 talent predstavoval hodnotu 41 kg zlata alebo striebra, podľa toho či išlo o talent zlata, alebo striebra. Išlo teda o veľmi vysokú hodnotu. Avšak Pán Ježiš chcel týmto podobenstvom poukázať na oveľa vyššie hodnoty, ktorými nie sú materiálne, ale duchovné hodnoty.
Pozrime sa na štyri skutočnosti:
Všetko, čo vlastníme, je darom Božím. V evanjeliu vyjadrené slovami: rozdeľoval svojim služobníkom.
Nie každý dostal rovnako, počuli sme, že jeden dostal 5, iný 2 a ďalší jeden talent.
Ale práve tie, ktoré každý dostal, mal vlastniť preto, aby ich rozvíjal. Pán Ježiš vysoko hodnotí túto snahu: dobrý a verný služobník. Teda podľa toho, kto sa ako snaží ich rozvíjať, dostane spravodlivú odmenu, alebo trest: Poď, vojdi do radosti svojho Pána. Neužitočného sluhu vyhoďte von.
Aby sme to ešte lepšie pochopili, rozoberme si tieto skutočnosti ešte hlbšie. Všetko, čo máme, je darom Božím. V tomto duchu si máme počínať. Nikdy nemáme byť na nič hrdí, nemáme nič používať ako čosi vlastné.
Sv. Pavol nás učí: Čo máš, čo by si nebol dostal od Boha? Že nie každý dostal rovnako, to je pre mnohých problém, ktorý vedie ku komplexu menejcennosti, alebo dokonca k závisti. Tu je dôležité si uvedomiť Ježišove slová: Kto viac dostal, od toho sa bude viac žiadať, čiže bude niesť na konci života väčšiu zodpovednosť.
Múdro to vyjadril vedec L. Pasteur: „Radšej by som bol v pozícii bretónskej sedliačky, lebo tá bude niesť raz oveľa menšiu zodpovednosť za život ako ja.“
K tomuto je snáď potrebné objasniť ešte poslednú vetu z evanjelia, ktorá sa mnohým zdá nespravodlivá: „Každému, kto má, sa pridá a bude mať ešte viac. A tomu, kto nemá , vezme sa aj to, čo má.“ Použijem jednoduchý obraz. Predstavme si otca, ktorý sa obetuje, namáha ako sa len dá, a otca, ktorý všetko prepije, o nič nemá záujem. Či ten prvý právom nenadobúda, pokiaľ ten druhý sa oberá o mnohé veci sám?
Naším poslaním je rozvíjať tie dary, ktoré máme. Tu by niekto namietal, ale aké dary? A tak si pripomeňme aspoň niektoré, ktoré všetci vlastníme:
Viera. Ak ju žijeme opravdivo, je to naozaj, najmä v tejto ťažkej dobe pandémie, obrovský dar. Ako musia byť na tom ťažko tí, ktorí na rozdiel od nás nedostali dar viery skrze rodičov?!
Srdce. Máme ho všetci, možno nie rovnako zdravé, ale všetci rovnako môžeme milovať. Obľúbená speváčka Kristína v jednej svojej piesni, ktorá má názov Mať srdce, spieva aj tieto úžasne výstižné slová: „Mať srdce, to nie je žiadna veda, to obyčajne vedia tí, čo majú srdce človeka.“ Predovšetkým kresťan by mal byť ten, čo má srdce človeka.
Čas. Ako je dôležité tento dar správne napĺňať, čo znamená najmä voľný čas správne využívať. Iste je naplnený viac človek, ktorý si dokáže nájsť čas pre modlitbu, dobrú knihu, pre Písmo sväté, pre hodnotný film, pre službu lásky, ako človek, ktorý celé hodiny stratí pri pozeraní programov, čo mu nič nedajú, alebo dokonca, ktoré sú pod ľudskú dôstojnosť. Nedávno bol vyhlásený za blahoslaveného len 15-ročný taliansky mladík Carlo Acutis. K jeho nádhernému životu sa v niektorom príhovore vrátim. Ktorí sme čítali o ňom, alebo videli film, žasneme, čo dokázal za tak krátky život. Možno najsilnejšia veta je tá, ktorú povedal tesne pred smrťou: „Teraz ma teší najviac to, že som nepremárnil žiadnu chvíľu môjho života.“
Dar materstva, otcovstva. Pri tomto dare by sme mohli uvažovať i takto: Ako krásne žijú mnohí manželia, rodičia napriek tomu, že to majú ťažké, vďaka tomu, že žijú statočne svoju vieru, na rozdiel od manželov, rodičov, ktorí po materiálnej stránke majú všetko, ale nevlastnia to najcennejšie, vnútorný pokoj a Božie požehnanie.
Napokon spomeňme ešte tieto dary, ktoré mnohí nemajú:
To, že vidím, počujem, chodím. Ak človek chápe tieto dary len ako čosi svoje, bude často pôsobiť dojmom nespokojného, znechuteného človeka. Ale ak ich bude chápať ako Božie dary, vtedy dokáže pôsobiť dojmom krásneho, vďačného, vyrovnaného človeka.
Nedávno som čítal silnú myšlienku, že v našom živote môže byť oveľa väčším previnením nie to, čo sme v slabej chvíli urobili zle, ako to, čo sme mohli urobiť dobre a neurobili sme.
Napokon sa povzbuďme príbehom, ktorý je v týchto dňoch veľmi aktuálny, ale zároveň pre každého z nás aj veľmi poučný. Príbeh sa odohral v jednej z talianskych nemocníc. Po zotavení sa z epidémie koronavírusu si nemocničný personál zavolal 93-ročného muža, aby zaplatil náklady za pľúcnu ventiláciu. Keď starý muž uvidel účet, začal plakať. Reakcia tohto muža však onedlho prinútila plakať všetkých. Starček totiž vyslovil silné slová: „Neplačem nad množstvom peňazí, ktoré mám zaplatiť. Plačem, pretože som si až teraz uvedomil, že dýcham Boží vzduch zadarmo už 93 rokov. Nikdy som za to nemusel zaplatiť. Teraz musím zaplatiť 500 eur za použitie nemocničného ventilátora na jeden deň. Chápete v tejto chvíli, ako som veľmi dlžný pánu Bohu? Nikdy predtým som sa mu za to nepoďakoval.“
Bratia a sestry, stojí za to uvažovať nad týmito slovami starčeka, ale ešte viac stojí za to, rozhodnúť sa dnešný deň začať viac chápať a najmä zatúžiť žiť aj túto stať evanjelia. To znamená žiť ďalší život tak, aby sme nepremárnili dary, ktoré sme dostali, ale aby sme ich s vďačnosťou rozvíjali v takej miere, aby raz keď príde rozhodujúca chvíľa života a smrti, mohli sme počuť z úst samého Spasiteľa tie najcennejšie slová, aké človek vtedy môže počuť: Správne, dobrý a verný služobník, bol si verný nad málom, preto ťa ustanovím nad mnohým, vojdi do radosti svojho Pána. Amen.