Hľadaj:

Dnes je Sobota 05.decembra 2020, meniny má: Oto zajtra: Mikuláš
channel11.jpgchannel6.jpgchannel13.jpgchannel2.jpgchannel3.jpgchannel16.jpgchannel4.jpgchannel1.jpgchannel5.jpgchannel12.jpgchannel15.jpgchannel10.jpgchannel14.jpgchannel7.jpgchannel8.jpgchannel17.jpgchannel9.jpg

Kázeň 33. nedeľa v období cez rok

Bratia a sestry.

Vypočuli sme si podobenstvo, v ktorom sa najčastejšie opakovalo  slovo: talent. Keď počujeme toto slovo, obyčajne nás napadnú dary, akými  sú nadanie, schopnosť. Neraz, keď stretneme niekoho, alebo počujeme o niekom,  kto má  tieto dary,  zvykneme si povzdychnúť, ten má ale talent.  Iste  nám v tejto chvíli  napadne  otázka, čo nám chcel Pán Ježiš povedať týmto podobenstvom, veď všetci nevlastníme  tieto dary. 

A tak objasnime si hlbšie túto evanjeliovú stať. Je to veľmi dôležité, pretože práve táto stať nám môže v živote  pomôcť vyhnúť sa zbytočným komplexom a zatúžiť rozvíjať v živote tie dary, ktoré máme.

Za čias verejného účinkovania   Ježiša sa slovo talent chápalo ako peňažná jednotka. 1 talent predstavoval hodnotu 41 kg zlata alebo striebra, podľa toho či išlo o talent zlata, alebo striebra. Išlo teda o veľmi vysokú hodnotu. Avšak Pán Ježiš chcel týmto  podobenstvom  poukázať na oveľa vyššie hodnoty, ktorými  nie sú materiálne, ale duchovné hodnoty.

Pozrime sa na štyri skutočnosti:

Všetko, čo vlastníme, je darom Božím. V evanjeliu vyjadrené slovami: rozdeľoval svojim služobníkom.

Nie každý dostal rovnako, počuli sme, že jeden dostal 5, iný 2 a ďalší jeden talent.

Ale práve  tie, ktoré každý  dostal,  mal vlastniť preto, aby ich rozvíjal. Pán Ježiš vysoko hodnotí túto snahu:  dobrý a verný služobník. Teda podľa toho, kto sa ako snaží ich rozvíjať,  dostane spravodlivú odmenu, alebo trest:  Poď, vojdi do radosti svojho Pána. Neužitočného sluhu vyhoďte von.

Aby sme to ešte lepšie pochopili, rozoberme si tieto skutočnosti ešte hlbšie. Všetko, čo máme, je darom Božím. V tomto duchu si máme počínať. Nikdy nemáme byť na nič hrdí, nemáme nič používať  ako čosi vlastné.

Sv. Pavol nás učí: Čo máš, čo by si nebol dostal od Boha? Že nie každý dostal rovnako, to je pre mnohých problém, ktorý vedie ku komplexu menejcennosti, alebo dokonca k závisti. Tu je dôležité si uvedomiť Ježišove slová: Kto viac dostal, od toho sa bude viac žiadať,  čiže bude niesť na konci života väčšiu zodpovednosť.

Múdro to vyjadril vedec L. Pasteur: „Radšej by som bol v pozícii bretónskej sedliačky, lebo tá bude niesť raz oveľa menšiu zodpovednosť za život ako ja.“

K tomuto je snáď potrebné  objasniť ešte poslednú  vetu z evanjelia, ktorá sa mnohým  zdá  nespravodlivá: „Každému, kto má, sa pridá a bude mať ešte viac. A tomu, kto nemá , vezme sa aj to, čo má.“  Použijem jednoduchý obraz. Predstavme si otca, ktorý sa obetuje, namáha ako sa len dá,  a otca,  ktorý všetko prepije, o nič nemá záujem. Či  ten prvý právom nenadobúda,  pokiaľ ten druhý sa oberá o mnohé veci  sám?

Naším poslaním je rozvíjať tie dary, ktoré máme. Tu by niekto  namietal, ale aké dary? A tak si pripomeňme  aspoň niektoré, ktoré všetci vlastníme:

Viera. Ak ju žijeme opravdivo, je to naozaj, najmä v tejto ťažkej dobe pandémie, obrovský dar. Ako musia byť na tom ťažko tí, ktorí na rozdiel od nás  nedostali  dar viery skrze rodičov?!

Srdce. Máme ho všetci, možno nie rovnako zdravé, ale všetci rovnako môžeme  milovať. Obľúbená speváčka Kristína v jednej svojej piesni, ktorá má názov Mať srdce, spieva  aj tieto úžasne výstižné slová: „Mať srdce, to nie je žiadna veda, to obyčajne vedia tí, čo majú srdce človeka.“ Predovšetkým kresťan by mal byť ten, čo má srdce človeka.

Čas.  Ako je dôležité tento dar  správne napĺňať, čo znamená najmä voľný čas správne využívať. Iste je  naplnený viac človek, ktorý  si dokáže nájsť čas pre modlitbu, dobrú knihu, pre Písmo sväté, pre hodnotný film, pre službu lásky, ako človek, ktorý  celé hodiny stratí pri pozeraní programov, čo mu nič nedajú, alebo dokonca, ktoré sú pod ľudskú dôstojnosť. Nedávno bol vyhlásený za blahoslaveného len 15-ročný taliansky mladík Carlo Acutis.   K jeho nádhernému  životu sa v niektorom príhovore vrátim. Ktorí sme čítali o ňom, alebo videli film, žasneme, čo dokázal za tak krátky život.  Možno najsilnejšia veta je tá, ktorú povedal tesne pred smrťou: „Teraz ma teší  najviac to,  že som nepremárnil žiadnu chvíľu môjho života.“

Dar materstva, otcovstva. Pri tomto dare by sme mohli uvažovať i takto: Ako  krásne žijú mnohí manželia, rodičia  napriek tomu, že to majú ťažké, vďaka  tomu, že   žijú statočne svoju vieru, na rozdiel od manželov, rodičov, ktorí po materiálnej stránke  majú všetko, ale nevlastnia to  najcennejšie, vnútorný pokoj a  Božie požehnanie.

Napokon spomeňme ešte tieto dary, ktoré  mnohí nemajú:

To, že vidím, počujem, chodím. Ak  človek  chápe tieto dary  len ako čosi svoje, bude často pôsobiť dojmom nespokojného, znechuteného človeka. Ale ak ich bude chápať ako Božie dary, vtedy dokáže  pôsobiť dojmom krásneho, vďačného, vyrovnaného človeka.

Nedávno  som čítal silnú myšlienku, že v našom živote môže byť  oveľa väčším previnením nie to, čo sme v slabej chvíli  urobili zle,  ako to, čo sme mohli urobiť dobre a neurobili sme.

Napokon sa povzbuďme príbehom, ktorý je v týchto dňoch veľmi aktuálny, ale zároveň pre každého z nás aj veľmi poučný. Príbeh sa odohral v jednej z talianskych nemocníc. Po zotavení sa z epidémie koronavírusu si nemocničný personál zavolal 93-ročného muža, aby zaplatil náklady za pľúcnu ventiláciu. Keď starý muž uvidel účet, začal plakať. Reakcia tohto muža však  onedlho prinútila plakať všetkých. Starček totiž vyslovil  silné  slová: „Neplačem nad množstvom peňazí, ktoré mám zaplatiť. Plačem, pretože som si až teraz uvedomil, že dýcham Boží vzduch zadarmo už 93 rokov. Nikdy som za to nemusel zaplatiť. Teraz musím zaplatiť 500 eur za použitie nemocničného ventilátora na jeden deň. Chápete v tejto chvíli, ako som veľmi dlžný pánu Bohu? Nikdy predtým som sa mu za to  nepoďakoval.“

Bratia a sestry, stojí za to uvažovať nad týmito slovami starčeka, ale ešte viac stojí za to,  rozhodnúť sa dnešný deň začať viac chápať a najmä zatúžiť žiť aj túto stať evanjelia.  To znamená žiť ďalší život tak, aby sme nepremárnili dary, ktoré sme dostali, ale aby sme ich s vďačnosťou rozvíjali v takej miere,  aby  raz keď príde  rozhodujúca  chvíľa  života a smrti,  mohli sme počuť z úst samého Spasiteľa tie najcennejšie slová, aké človek vtedy môže  počuť: Správne, dobrý a verný služobník, bol si verný nad málom, preto ťa ustanovím nad mnohým, vojdi do radosti svojho Pána. Amen.

Joomla templates by a4joomla

Pripomienky k stránke: admin(zavináč)farnost-strecno.sk