Príhovor pri hodovej sv. omši 17. 5. 2020

Detaily

Autor: Super User

Bratia a sestry. Prežívame hodovú sv. omšu k úcte sv. Žofie. Možno našou mysľou prebieha i táto otázka:  Môže nás dnešná slávnosť osloviť, pomôcť nám k tomu, aby sme si  prehĺbiť náš život viery?  Taká  otázka je aktuálna i preto, že dnešný deň nemôžete prežívať z dôvodov pandémie tak, ako ste boli  zvyknutí po iné roky, že ste sa stretávali nielen v kostole, ale i pri spoločnom pohostení.

A predsa  to najpodstatnejšie môžeme urobiť, prežiť naplno stretnutie so živým Kristom, zamyslieť sa nad vypočutou staťou evanjelia,  uctiť si sv. Žofiu tým najcennejším spôsobom, čo pre nás znamená poznať ešte viac jej život  a najmä zatúžiť žiť príklad jej života.

Spomínam si, keď som chodil na gymnázium, ako raz prišiel profesor do triedy a povedal s veľkou vážnosťou: „ Milí študenti, od toho ako prežijete dnešnú hodinu a ako sa budete snažiť pochopiť dnešnú látku záleží, ako pochopíte všetky ostatné učivá.“

Niečo podobné sa žiada v tejto chvíli povedať mne: „ Milí veriaci.  Od toho ako prežijete dnešnú hodovú sv. omšu, ako sa budete snažiť pochopiť stať evanjelia, ako prijmete vzor sv. Žofie  záleží, ako budete chápať všetky  state evanjelia, s akým nadšením  budete prežívať svoj ďalší život viery.

Pre dnešnú slávnosť som vybral stať evanjelia, ktorá je môjmu srdcu najmilšia. Sú v nej dôležité Ježišove výzvy prepojené nádhernými povzbudeniami. Venujme im našu pozornosť.

Pán Ježiš najskôr hovorí: „Ako mňa miluje otec, tak ja milujem Vás.“ Až potom povie: „Ostaňte v mojej láske.“  Následne dáva odpoveď,  kedy ostaneme v jeho láske.  „Ak budete zachovávať moje prikázania, ostanete v mojej láske.“

To, čo nasleduje ďalej, je úžasné. „Toto som vám povedal, aby vo vás bola moja radosť a aby vaša radosť bola úplná.“ Niektorí veriaci oponujú, že im viera nič nedáva, že nemajú radosť z viery. Tu je jasná odpoveď prečo.

Pán Ježiš pokračuje: „Toto je moje prikázanie, aby ste sa milovali navzájom, ako som ja  miloval vás. Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí život za svojich priateľov.“ Tu si možno povzdychneme. Táto výzva sa snáď týka len svätcov alebo veľkých ľudí. Budete prekvapení, keď vám poviem, že môže sa týkať aj nás. Mučeníctvo je totiž nielen krvavé, ale aj nekrvavé. Pochopíme to viac, keď si priblížime v skratke život svätej Žofie.

Svätá Žofia, rímska vdova, bola matkou troch dcér -  Fides, Spes a Caritas. Sú to mená, ktoré v preklade znamenajú Viera, Nádej a Láska. Napriek prenasledovaniu kresťanov ona  i  jej dcéry nikdy neskrývali svoju vieru v Ježiša Krista a verejne ju vyznávali. Boli si vedomé,  čo ich môže čakať. Stalo sa.  Cisár Hadrián si ich dal predvolať. V tom čase mali Fides 12, Spes 10 a Caritas 9 rokov. Po celý čas sa horlivo modlili, prosiac Pána Boha, aby im dal silu vydržať muky a smrť. Pred cisárom odvážne vyznali svoju vieru v Ježiša Krista. Po celý čas sa aj s matkou držali za ruky, ktoré mali prepletené ako veniec. Pred utrpením dievčatá matka posilňovala vo viere, aby vydržali až do konca. Cisár ich vyzýval, aby zapreli svoju vieru v Krista a priniesli obetu bohyni Artemis. Dievčatá však svoju vieru nezapreli. Potom boli strašne mučené.

A ich matke bolo pripravené veľké  mučenie srdca. Musela sa na utrpenie svojich dcér dívať. Telá dievčat jej vydali. Keď ich pochovala, zostala pri ich hroboch v modlitbách tri dni a tri noci, kým sama od žiaľu  nezomrela.  Kresťania ju pochovali k jej dcéram.

Svätá Žofia je vzývaná ako patrónka vdov a ľudí v tiesni a núdzi. Úcta k nej  bola a zostala veľká.  Bolo jej zasvätených  mnoho  kostolov. Jedným z nich je aj náš kostol.  Svätá Žofia je  znázorňovaná ako dôstojná žena. Na obrazoch  stojí majestátne v pozadí a jej tri dcéry stoja pred ňou. Ale ani jedna druhú nezakrýva. Všetky sú výrazné. Tak ako to má byť. Nedá sa nevšimnúť si ani jednu z nich. Buďme vďační, že i v  našom kostole  máme možnosť obdivovať sv. Žofiu s dcérami na našom zachovalom obraze. 

Možno na prvý pohľad by sme si položili otázku,  ako nás môže osloviť  jej život? Nežijeme v dobe prenasledovania. Nie sme predvádzaní kvôli viere pred mocných tohto sveta. A predsa nám môže povedať veľa. Je povzbudením najmä pre matky, otcov.   Na čom sv. Žofii záležalo ako matke najviac?  Aby jej dcéry nezapreli  svoju vieru. A na tomto má  od chvíle krstu záležať najviac našim rodičom, ale i krstným a starým rodičom, aby ich deti, vnúčence  nezapreli svoju vieru.

Každé odlúčenie od pravého života viery je zapretím svojej viery. Hodová slávnosť je veľkou výzvou,  robte všetko pre to, aby ste si vy, ale aj vaše deti chránili opravdivú vernosť. Mnohokrát to nie je ľahké. Pýtate sa ako? A zároveň často hovoríte: Nedajú si povedať, sme z nich nešťastní. Odpoveď je len jedna. Nedá sa počínať  spôsobom, ako to  mnohí riešia. Znechutením, nadávaním, vyčítaním. To nič nevyrieši.  Hriech sa nedá riešiť hriechom. Cesta je len jedna  -príklad života, trpezlivosť, rozvaha a predovšetkým modlitba, skryté obety za nich, ba i slzy, ako to konala sv. Monika. To je to spomínané nekrvavé mučeníctvo. Hovorili sme si, že dcéry sv. Žofie zomreli mučeníckou smrťou, ale ona nie. A predsa ju Cirkev berie  ako mučenicu. Tu je ten krásny výraz mučenica srdca.   Mučeníkmi srdca ste a môžete byť mnohí,  keď budete robiť všetko i za cenu bolesti pre zachovanie vernosti viery svojich najbližších.

Vráťme sa opäť k stati evanjelia. Ježiš nám dáva krásne povzbudenie: „Už vás nenazývam sluhami, ale priateľmi, pretože som vám oznámil všetko, čo som počul od svojho Otca.“ A napokon nám dáva poslednú výzvu: „Ustanovil som vás, aby ste išli a prinášali ovocie a aby vaše ovocie zostalo.“

Každá hodová slávnosť i táto dnešná  nás vedie  k naplneniu týchto dôležitých Ježišových výziev. Ak sa ich budeme snažiť  žiť, ak sa rozhodneme  skutočne ostať v Kristovej láske, potom budeme vlastniť to, čo toľkým chýba - Ježišovu radosť, lebo to je pravá radosť.  Amen.